|
Duševné
vlastníctvo je na celom svete chránené civilnoprávnymi i trestnoprávnymi
normami, dvojstrannými alebo viacstrannými medzinárodnými
zmluvami.
Slovenská
republika je v oblasti autorského práva viazaná medzinárodnými
zmluvami: Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých
diel, Všeobecný dohovor o autorskom práve, Medzinárodný
dohovor o ochrane výkonných umelcov , výrobcov zvukových
záznamov a rozhlasových organizácií, Dohovor o ochrane
výrobcov zvukových záznamov proti nedovolenému rozmnožovaniu
zvukových záznamov, Dohodou o obchodných aspektoch práv k duševnému
vlastníctvu tzv. TRIPS ako i celým radom ďalších medzinárodných
zmlúv prijatých EÚ.
Hlavným vnútroštátnym zákonom týkajúcim sa ochrany autorských práv je autorský zákon č.383/1997
Z. z., ktorý upravuje o. i. práva autorov, výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov a ktorý bol novelizovaný zákonom č. 234 s účinnosťou od 1.augusta 2000. Prijatá novela rozšírila najmä ochranu poskytovanú platným Autorským zákonom v kontexte rozvoja digitálnych informačných technológií, predovšetkým internetu. Transformáciou medzinárodných zmlúv do autorského zákona sa utvorilo právne prostredie a podmienky autorskoprávnej ochrany porovnateľné s úrovňou v krajinách Európskej únie.
Novela rozširuje pôvodnú právnu úpravu najmä o:
- výhradné právo autorov, výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov povoliť verejný prenos ich diel, vystúpení a záznamov prostredníctvom drôtových a bezdrôtových spojení tak, aby boli prístupné z akéhokoľvek miesta a v akomkoľvek čase
(internetu),
- výhradné právo autorov na rozširovanie rozmnoženín ich diela predajom alebo iným prevodom vlastníctva na území niektorej zo zmluvných strán,
- výhradné právo autorov udeliť súhlas na komerčný nájom ich diel verejnosti, či už sú to počítačové programy, audiovizuálne diela alebo diela zachytené na zvukových záznamoch, za podmienok stanovených v zmluve,
- ochranu informácií na správu práv a ochranu technologických opatrení, ktoré používajú nositelia práv podľa autorského zákona v digitálnom prostredí (internet).
Novela taktiež novo upravila náhrady odmien autorom, výkonným umelcom a výrobcom v prípade vyhotovenia rozmnoženín diela pre osobnú potrebu. Túto náhradu odmeny uhradí oprávneným subjektom výrobca alebo dovozca nenahratých zvukových nosičov a to vo výške 6% z predajnej ceny nosiča a výrobca alebo dovozca prístrojov na zhotovovanie rozmnoženín zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov vo výške 3% z predajnej ceny týchto prístrojov.
Novela zároveň odstránila niektoré nepresnosti v platnej právnej úprave, ktoré sa prejavili počas dvojročného uplatňovania Autorského zákona a zákona o kolektívnej správe v praxi.
Obsah
práv autorov vymedzuje
§ 16 autorského zákona. Ide predovšetkým o ochranu
autorstva k dielu (ochrana mena, ochrana pred akýmkoľvek zásahom
do diela a pod.), právo rozhodnúť o zverejnení
diela. Ďalej ide o výhradné právo autora udeľovať súhlas
na každé použitie diela, najmä na rozmnožovanie diela, verejné
rozširovanie diela. Autor má právo na odmenu za každé použitie
svojho diela.
Podobne
ako práva autorov sú upravené práva výkonných umelcov.
Podľa § 46 a nasl. má výkonný umelec výhradné právo
udeľovať súhlas na použitie jeho výkonu a má právo na
primeranú odmenu za každé použitie jeho umeleckého výkonu
Predmetom
práv výrobcov zvukových záznamov sú sluchom počuteľné zvukové záznamy výkonov výkonných umelcov
alebo iných zvukov bez ohľadu na to, akým spôsobom alebo na
akom nosiči sú tieto výkony alebo zvuky zaznamenávané. Podľa
§ 47 ods. 2 autorského zákona je potrebný súhlas výrobcu najmä
v prípade priameho alebo nepriameho rozmnožovania zvukového
záznamu ako i v prípade
verejného rozširovania zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny.
Z vyššieuvedeného
vyplýva, že pokiaľ niekto chce zaznamenať dielo, resp. umelecký
výkon prípadne, že chce vyhotoviť rozmnoženinu napr. na MC,
CD, CD-ROM, CD-R a pod. a tieto akýmkoľvek spôsobom
verejne šíriť môže to urobiť výhradne iba so súhlasom
autora, výkonného umelca resp. oprávneného výrobcu zvukového
záznamu .
Možnosti
postihu >>>
|